O Maťovi :-)
Prvý krát som ako desaťročný vystúpil s ocinovou kapelou na nejakej letnej firemnej akcíí. Ľuďom sa to páčilo, a mne tiež, lebo to bolo neporovnateľné s folklórnym súborom. Nikto nikoho do ničoho nenútil a všetko bolo tak, ako si každý predstavoval... Jediným, a pre mňa dosť podstatným mínusom bolo, že môj otec hráva v kapele, ktorá hrá len prevzaté veci a cover verzie... Ja som chcel tvoriť. Keďže som dovtedy v mojom okolí nenašiel, alebo som vtedy asi ani nehľadal niekoho podobného mne, tak som si chodil raz do mesiaca s ocinovou kapelou niekde zaspievať. Popri tom som si doma začal brnkať na gitaru... Prehľad akordov som si vytlačil z internetu a potom to už išlo samo... Mal som starú ošúchanú gitaru, niekoľko krát prisadnutú a zlomenú, ale zlepenú Duvilaxom. Ale to mi vtedy stačilo... Ani neviem ako sa mi podarilo napísať prvú pesničku. Bola o tom, ako som si šiel do Bratislavy kúpiť šarkana, pretože v Mikuláši žiadneho poriadneho nemajú... Ďalšie už šli ľahšie... A každá nová bola zároveň trošku kvalitnejšia a zmysluplnejšia.
Keď ma prijali na osemročné gymnázium, konečne som našiel rovnakého blázna ako ja.
Samozrejme že to nebolo tak, že sme sa prvý krát uvideli a už sme zakladali kapelu... S Marekom Masarikom som chodil už aj na základnú školu, čiže štyri roky v jednej triede spolu, ale nikdy nám nebolo medzi sebou dvakrát do reči... Marek chodil do ZUŠKY na klavír. Raz za čas sme si spolu zahrali a postupne sme si povedali: „Poďme založiť kapelu“. A tak sme sa začali každý týždeň stretávať v mojej izbe. Pesničky som písal jednu za druhou... Samozrejme, že každá nebola skvelá, ale keďže som ich mal veľa, mali sme si z čoho vyberať. Názov Musitany Hope som vymyslel asi až po roku a pol nášho existovania... Jednoducho sme na náuke o spoločnosti mali vymyslieť vlastný štát- vlastnú krajinu tak, aby nám čo najviac vyhovovala, ako by sme si ju predstavovali... Bez nejakých vážnych zamýšľaní sme vymysleli Musitániu... A práve toto bola neskôr hlavná myšlienka nášho názvu. Pridali sme „nádej“, pretože tá je v hudbe dosť dôležitá a vznikol názov Musitany Hope. Teraz sa nás ľudia pýtajú, kde sme sa my dvaja ako muzikanti našli, či sme sa hľadali s čelovkou v jaskyni... Nechápem prečo sa divia, keď to bola len náhoda.
A myslím si, že teraz som konečne naozaj spokojný, pretože nemusím tancovať, nemusím spievať iba prevzaté skladby, ale máme neobmedzené hranice fantázie a v našej hudbe môžeme robiť presne to, čo chceme. Teraz to už treba iba stále zlepšovať a zlepšovať :D Nemám dôvod byť nespokojný, pretože to som vždy chcel...